Mnoho odrôd jabĺk, hrušiek, sliviek a iných druhov prirodzene vytvára prudké a štíhle koruny. Je to tak preto, lebo klíčiace vetvy rastú namiesto zvislých smerov takmer zvislo nahor. Vďaka tomu sa medzi vodičom a vetvami vytvoria ostré uhly rozdvojenia. Uprednostňuje odlamovanie výhonkov, najmä pod ťarchou snehu alebo ovocia.
Aby sa tomu zabránilo, je potrebné okrem rezania stromov ohýbať aj konáre, ktoré rastú v nesprávnom uhle. Týka sa to najmä mladých stromov, preto výhonky začneme ohýbať od prvého roku po výsadbe. Je dokázané, že po ohnutí vetvičky rastú oveľa pomalšie. Vďaka tomu sa vytvorí viac kvetných pukov a narastie viac ovocia.
1. Staršie vetvy staré 2 - 3 roky sa zvyčajne ťažko ohýbajú, takže pomôže silná struna. Jeden koniec je viazaný na koniec vetvy a druhý koniec je pripevnený ku kmeňu alebo kotve upevnenej v zemi. Pri pripájaní ku kmeňu alebo dolnej vetve musí byť oblasť pripevnenia zabalená látkou, aby sa zabránilo porezaniu šnúry do kôry.
2. V prípade mladých stromov je možné dosiahnuť správne uhly rozvetvenia pomocou plastových svoriek. Nasadíme ich na vodítko, potom vetvičku ohneme a nasadíme na ňu sponku. Je to pohodlná a rýchla metóda tvarovania mladých koruniek stromov. Klipy sú odolné a môžeme ich používať mnoho rokov.
3. Na ohýbanie sú najvhodnejšie výhonky staré 1 - 2 roky. Mladé vetvičky sa dajú ľahko ohýbať aj pomocou vlastnoručne vyrobených závaží. Na výrobu platiny stačí zabetónovať kus drôtu v tvare háku v plastovej nádobe (napr. Po jogurte). Po nastavení betónu sa závažie zavesí na vybranú vetvičku.
Ważne: gałązek nie musimy całkowicie przyginać do poziomego położenia. Wystarczy je tylko nieco nagiąć. Dla większości gatunków konary powinny wyrastać z przewodnika pod kątem od 60° do 90°. Pamiętamy, aby regularnie sprawdzać, czy sznurek lub elementy mocujące nie wrzynają się w korę. Po 2-3 miesiącach od przygięcia zdejmujemy mocowanie i sprawdzamy, czy pęd naturalnie utrzymuje swoje położenie.
