Inšpirovaný spomienkami zo záhrady môjho starého otca som sa rozhodol postaviť zemľanku na uloženie svojej úrody. Chcel som, aby suterén nemal strechu nad schodmi. Museli ste teda myslieť na odtok a dieru, kde bude odtekať dažďová voda. Vo výkope mala rásť tráva, takže príjazdová cesta pre kosačku musela byť mierna. To si vyžadovalo vpredu postaviť oporný múr, aby sa zem nad vchodom nerozpadla. Pre dobré vetranie bolo treba urobiť jednoduchý prívod vzduchu a podlaha nemohla byť betónová, ak by sa mala regulovať vlhkosť v suteréne.
|
1 |
Svoju prácu som začal výkopom. Veľkosť suterénu som určil na 1,5 x 2,5 m plus predsieň (1,5 x 1 m vzduchový zámok). K týmto veľkostiam som pridal 25 cm pre hrúbku stien a 10 cm pre polystyrén. Tiež som pridal asi 10-15 cm na vloženie tzv jamkovitá fólia. Taký zákop, celkovo 200 x 450 cm, hlboký 1 meter, som si pripravil na tri popoludnia.
|
2 |
Až vo výkope som označil základy a prehĺbil ich o 40 cm. Kúpil som si výstuž s priemerom 12 mm a drôt 6 mm na strmeň. K tomu 1,5 kg mäkkého drôtu na uviazanie venca. Pri stavbe nášho domu som videl robotníka, ako pripravuje výstuž vence. Teraz som sa ho snažil napodobniť. Výstuž som uložil do zákopov základov a po zviazaní drôtom zalial betónom.
|
3 |
O týždeň prišli tehly a ja som dal prvú vrstvu. Stena mala mať hrúbku 25 cm. Tu mi pomohol môj priateľ Paweł, ktorý „vyniesol“ všetky rohy.
|
4 |
Po druhej vrstve tehál som prestal pracovať a 3 m za zadnou stenou som vykopal 0,5x1,5 a 1,5 m hlboký otvor. Jeho steny som obložil netkanou textíliou a spodok som spojil so suterénom splaškovou rúrou ø 250. Potom som na potrubie až po vrch jemne položil guľaté guľatiny a dno som zakončil nadstavbou OSB. Bočné otvory s rozmermi 20x40 cm sú zabezpečené medenou sieťkou. Týmto spôsobom, ak v zime fúka vietor, fúka vzduch cez ventilačný komín na streche
a v suteréne sa vytvára podtlak. Chýbajúci vzduch s námrazou nepríde cez mikrotrhliny vo dverách, ale cez jamu s kameňmi a potrubím v zemi a trochu sa zahreje.
|
5 |
Keď boli steny vysoké 1,30 m, pomocou zvyškov výstužného drôtu a betónu som vyrobil veniec, ktorý držal pohromade všetky steny. Potom som pripravil debnenie pre trezor. Z OSB dosky som vyrezal štyri polkruhy s polomerom 75 cm a každý som pribil na dve konštrukčné pečiatky. Tieto konštrukcie som umiestnil pozdĺž suterénu tak, aby sa konce polkruhov dotýkali okrajov naliateho venca. V polkruhu som plnil debniace dosky s dĺžkou vnútornej pivnice. Vytvorila sa drevená klenba.
|
6 |
Potom som začal klásť strop. Každá tehla je 6 cm bokom do stredu pivnice, má teda 12 cm. Na vrchu som dokončil tzv s klinmi, ktoré som vyrezal z tehál uhlovou brúskou. V strede som umiestnil ventilačný komín zo stokovej rúry ø 100. Komín má strechu s otvormi a pletivom. Potom som všetko zakryl 10 cm polystyrénom a čiernou fóliou na vedro. Keďže z výkopu nebolo dostatok pôdy, kúpil som dve sklápače, ktoré zakryli suterén a postavili kopec.
|
7 |
Dvere je možné kúpiť v supermarkete, sú však obdĺžnikové, čo vedie k vyššej výške v suteréne. Najlepšie sú polkruhové dvere, pretože ich horný oblúk zapadá do stropu a suterén nie je vysoký. Takéto dvere s rámami som si vyrobil sám z drevených štvorcov 50x100 mm a z OSB dosiek 18 mm. Vonkajšie krídlo som izoloval 2 cm polystyrénom.
|
8 |
Predtým, ako som na suteréne úplne postavil mohylu, som vykopal základ v prednej línii steny do hĺbky 1,2 m a nalial betón. Z hotových betónových blokov bol na ňom postavený oporný múr. Z nich som vyrobil aj mini schodisko. Podlahu v suteréne som položil dlažobnými kockami, rovno na pieskové lôžko, bez cementu.
Jarosław Radziszewski
