Gojnik Sideritis syriaca L. patrí do čeľade lymskej. Vo svete je známy ako grécky horský čaj a v ázijských krajinách ako libanonský šalvia. Je to trváca rastlina patriaca do mrazuvzdornej zóny 8, kde je minimálna priemerná teplota od -12 ° C do -7 ° C, preto by sa u nás malo zimovať v interiéroch (najteplejšie oblasti Poľska sú klasifikované ako zóna 7b, najchladnejšia je zóna 5b) . Tento druh sa používa ako bylina v oblastiach svojho výskytu, tj v Stredozemnom mori a vo východnej Ázii, už viac ako 2 400 rokov.
Už Hippokrates popísal cenné liečivé vlastnosti horca, okrem iného sedatívne, diuretické a priaznivé účinky na tráviaci systém. Moderná medicína potvrdzuje tieto vlastnosti a naznačuje aj ďalšie: napríklad silný antioxidant obmedzujúci vývoj osteoporózy, ako aj protizápalové a analgetické vlastnosti.
Listy a kvety, najčastejšie sušené, sú použiteľnou súčasťou plazov, ktoré sa používajú na výrobu jedno alebo viaczložkových nálevov. Listy tejto rastliny dorastajúce až do 40 cm sú kopijovité, biele škvrnité, dlhé 5 - 6 cm, trochu podobné šalviovým listom. Jeho kvety sú svetlo žlté. Gojnik, rovnako ako väčšina bylín zo Stredomoria, rastie najlepšie na slnečnom stanovišti. Malo by sa zabezpečiť, aby úplné slnečné žiarenie trvalo počas dňa najmenej 6 hodín.
Pestuje sa v pôde bohatej na organické látky s dobrými vlastnosťami vzduchu a vody, s primeraným odtokom a s pH 7 alebo vyšším. Nie je citlivá na sucho, pretože sa prirodzene vyskytuje v horských oblastiach.
Rozmnožovanie a kultivácia
Najjednoduchší spôsob, ako vypestovať plaz, je na jar vysiať semená do kvetináčov do skleníka alebo tunela a kultivovať ich vonku v období bez mrazu. Na konci jesene by mali byť rastliny premiestnené do interiéru - inak môžu zamrznúť. Po roku pestovania možno gojniki vysadiť natrvalo, mali by byť však na zimu ukryté alebo prípadne veľmi opatrne chránené pred mrazom.
Mali by byť vysadené vo vzdialenosti 50x60 cm. Nadzemné časti rastliny počas zimy odumierajú a na jar nasledujúceho roku sa znova formujú.