Rastliny si vyvinuli množstvo úprav, aby prežili na rôznych nepriaznivých stanovištiach. V prípade rastlín rastúcich na ľahkých, piesočnatých
a suchých pôdach úprava spočíva okrem iného v o znížení transpirácie. Rastliny tento problém riešia rôznymi spôsobmi, napríklad vytvorením voskového kvetu na povrchu listov. Rastlinám dodáva šedo-modrý odtieň.
Takéto prispôsobenie možno nájsť v mnohých sukulentoch, ktoré sú okrem akumulovanej vody často pokryté voskovým povlakom, napr. mnoho druhov rozchodníka, eshevera, eónia, ale aj iných druhov, napríklad kalifornský mak, pobrežné stromčeky a kosatec nemecký.
Ďalším riešením na ochranu pred nadmerným vydávaním sú listy pokryté rezačkou, tj hustou „pokožkou“ chĺpkov, ktoré tiež spôsobujú, že rastliny sú sivé a niekedy dokonca biele. Má ho okrem iných aj on Biebersteinov knotweed, vlnený očistec, cyrilská santolina, nejaký rebríček, pelyň, divina alebo hellette.
Zavlažovanie a vývoj koreňového systému
Počas letných mesiacov majú rastliny dlhé suché obdobia. Často sa stáva, že s cieľom zabezpečiť optimálny vývoj rastlín sa mnohí z nás rozhodnú zalievať ich každý deň. Medzitým také časté zavlažovanie „znevýhodňuje“ rastliny, najmä keď ich zalievame malou dávkou vody, pričom zvlhčujeme iba povrchovú vrstvu pôdy.
Koreňový systém sa potom plytko vyvíja, čo zabraňuje osamostatneniu rastlín. Aby rastliny samy prežili sucho, mali by mať silný a hlboký koreňový systém. Pomáha tomu zavlažovanie menej časté, každé 3 - 4 dni, ale s väčším množstvom vody - aby bola pôda nasýtená najmenej asi tucet centimetrov.
Podobný princíp môžeme dodržať aj pri hodnotení, či boli zrážky dostatočné - potom skontrolujeme hĺbku zvlhčenia pôdy. Vrstva iba niekoľkých centimetrov vlhkého podkladu vyžaduje ďalšiu hydratáciu.
